Nech robím, čo robím, nedá mi spávať myšlienka istá, a síce, čo na mňa život chystá. Či život môj vyrovná sa aj snom mojim. Keď človek očistí okolie od vecí negatívnych znamená to, že šťastnejšími máme byť? Keď upustí opraty a uvoľní stisk, začne spokojnejšie žiť? Čo ak nedá sa voľnejšie dýchať, iba z času na čas vylúdiť vzdych. Ráta sa to? Stačí to? Štúdie radia, občas si zakrič, občas si poplač, občas niečo rozbi. Znamená to, že nebude prach aj z mojich kostí? Hoc vidím dúhu medzi oblakmi, skrývajúcu sa za inak tmavou oblohou, nemám v pláne mať iba šťastný život, mám ho rada tak ako je, akoby som bojovala s druhou osobou. Avšak obe osoby sú mnou, či pozriem do zrkadla ráno alebo večer. Nakoniec, vždy keď je teplota pod nulou, cez tú istú hlavu naťahujem sveter. Mám rada boj dvoch strán, istý nepokoj v žilách. Rada solím kraje rán, aj keď je únavné zaspávať v slzách. Ten nepokoj ma drží nažive, mňa a moje druhé...