❋ WRITTEN BY ANGIE ❋

Koľko dokáže ľudská duša zvládnuť pred tým, ako sa zlomí? Koľko kriku a urážok dokáže vypočuť, než sa dostanú až do jej najhlbšieho vnútra? Ako má niečo povedať, keď jediné čo si za to vyslúži, je agresia a vyhrážky? Netrvá dlho, kým prestane rozprávať úplne. Len zopár sekúnd trvá, kým predtým plánované slová prehltne a radšej stíchne. Problém však nie je v tom. Problém nastáva v situáciách, keď slová musia byť vyrieknuté, keď sa derú von. Vtedy sa duša rozdvojí. Existuje vonkajšia vrstva, tá čo bráni slovám preniknúť von. A v tej vnútornej vrstve malá časť duše sedí a sleduje, ako slová narážajú do steny, bezvýznamne. A nerobí nič. Len ticho sedí, sleduje ich a prehĺta slzy. To sa totižto za tie roky naučila. Naučila sa bezmocnosti a stratila silu s tým niečo robiť. Samozrejme, raz za čas príde moment, keď sa postaví a je ochotná slovám pomôcť von. Keď zatne ruky v päste a je pripravená búšiť na ste...

        ,,Dnes nie, Michael,“ odtláčala som ho od seba. Pach škótskej mi nechutne vrážal do nosa a ja som vedela, že na druhý deň budem mať všetky veci napáchnuté od alkoholu a cigariet. Nebola by to žiadna zmena, ale aj tak som to nenávidela. ,,Gaale, neser sa, dnes to vážne potrebujem,“ zafunel mi do ucha. V preklade: Už dlho som netrtkal a ty si opäť po ruke. Predstavme sa, nech už ten úvod máme za sebou. Som Gaale. Ten celkom pekný, no momentálne strašne opitý a zhúlený chlapec, ktorý sa mi snaží rukami vliezť pod tričko je Michael. Michael a ja sme sa spoznali pred 8 mesiacmi, na koncerte