ASK ME

Nech už máte akékoľvek otázky, sem s nimi.


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Even if you win, you're still a rat.

        ,,Dnes nie, Michael,“ odtláčala som ho od seba. Pach škótskej mi nechutne vrážal do nosa a ja som vedela, že na druhý deň budem mať všetky veci napáchnuté od alkoholu a cigariet. Nebola by to žiadna zmena, ale aj tak som to nenávidela. ,,Gaale, neser sa, dnes to vážne potrebujem,“ zafunel mi do ucha. V preklade: Už dlho som netrtkal a ty si opäť po ruke. Predstavme sa, nech už ten úvod máme za sebou. Som Gaale. Ten celkom pekný, no momentálne strašne opitý a zhúlený chlapec, ktorý sa mi snaží rukami vliezť pod tričko je Michael. Michael a ja sme sa spoznali pred 8 mesiacmi, na koncerte
Čítať ďalej

Koľko?

Koľko dokáže ľudská duša zvládnuť pred tým, ako sa zlomí? Koľko kriku a urážok dokáže vypočuť, než sa dostanú až do jej najhlbšieho vnútra? Ako má niečo povedať, keď jediné čo si za to vyslúži, je agresia a vyhrážky? Netrvá dlho, kým prestane rozprávať úplne. Len zopár sekúnd trvá, kým predtým plánované slová prehltne a radšej stíchne. Problém však nie je v tom. Problém nastáva v situáciách, keď slová musia byť vyrieknuté, keď sa derú von. Vtedy sa duša rozdvojí. Existuje vonkajšia vrstva, tá čo bráni slovám preniknúť von. A v tej vnútornej vrstve malá časť duše sedí a sleduje, ako slová narážajú do steny, bezvýznamne. A nerobí nič. Len ticho sedí, sleduje ich a prehĺta slzy. To sa totižto za tie roky naučila. Naučila sa bezmocnosti a stratila silu s tým niečo robiť. Samozrejme, raz za čas príde moment, keď sa postaví a je ochotná slovám pomôcť von. Keď zatne ruky v päste a je pripravená búšiť na ste...
Čítať ďalej

Ako predtým

Mám pocit, že som po ceste niečo stratila, nie som však dieťa čo na ulici stratí hračku, Nechcem tým povedať, že by som sa vrátila, možno by som schytila myšlienky a zapla práčku. Sledovala, ako sa točí, spolu s mojim životom. Neviem či by som pridala prášok na tmavé alebo bledé. Vec jediná ktorou istá som si, nie som tou, čo bývala som. Stratila som iskru v očiach, prestala hrať hru s pátosom. Stiahla som plecia, vytvorila kľúč. Zostrila som hrany mojej kontúry, zanechala minulosti časť mojej kultúry. Myšlienky boja a jedinečnosti, odleteli.. Nie ďaleko však, len na najbližší strom, bohužiaľ, ani lístok nepohne sa na ňom. A mojím strachom je, že nepohnem sa ani ja. Že už nebudem tou, ktorou som bývala. Že tá osoba viac neexistuje, že už nepíše si svojho života scenáre a na strome, nepohnú sa ani len tie konáre.
Čítať ďalej