❋ WRITTEN BY ANGIE ❋

Nerozmýšľala. Jej myseľ bola po dlhom čase prázdna. Užívala si ten pocit, pretože vedela  že sa tak skoro neobjaví. V povetrí sa niesla melódia, ktorú mohla počuť len ona a tí, ktorí  sa rozhodli. Velebila ju. Volala ju k sebe. A ona sa poddala. Koniec koncov, robila tak celý život. Jeden malý krok. Len drobný krôčik. A letela. So zatvorenými očami. No dopad nepocítila. Nedostavil sa. Pretože jej myseľ... Jej myseľ už poletovala. Povetrím.

Keď ruže tmavnú na úsvite, prichádza, jemný, zvláštny tón, keď bledne tma, tak krásne krásna, odchádza kúzlo nočných môr. Jej krídla jemne ševelia, zvuk tenký ako lipy list, ťahajú za sebou prachu mračná, no úsmev nie tak ľahko prísť. Nuž píše, perom krásnych vtákov, opisuje dávny žiaľ, ignoruje bosorákov, čo hľadia šerom do diaľav. Tam kde kvety kvitnú o polnoci, kde láska vzrastá úsmevom, kde noc každého drží v moci, tam kde každé ráno zvoní zvon. Prečo smútok odpradávna, ovláda tak krásny svet? Kde mesiac dáva silu z rána, nech rastie, temný nočný kvet? Lupene farby tajomstiev noci, plný rosy sviežich rán. Jak rastie mocný o polnoci, sprevádzaný spevom vrán.

Črievička zletela Dole z podstavca Bez akéhokoľvek dotyku Cudzej osoby Všetci sme črievičky Čo sa hýbu Vlastným Smerom Samota Nie je vždy zlá Odhalí tvoju tvár Musíš vedieť Musíš vedieť žiť Sám so sebou Aj bez seba Aj bez nej A bez neho Musíš  vedieť Žiť Pretože na inom Na inom nezáleží Nezáležalo Ani teraz Ani vtedy Ani potom.