Ako predtým

Mám pocit, že som po ceste niečo stratila,

nie som však dieťa čo na ulici stratí hračku,

Nechcem tým povedať, že by som sa vrátila,

možno by som schytila myšlienky

a zapla práčku.

Sledovala, ako sa točí,

spolu s mojim životom. Neviem

či by som pridala prášok na tmavé

alebo bledé.

Vec jediná ktorou istá som si,

nie som tou, čo bývala som.

Stratila som iskru v očiach,

prestala hrať hru s pátosom.

Stiahla som plecia, vytvorila kľúč.

Zostrila som hrany mojej kontúry,

zanechala minulosti časť mojej kultúry.

Myšlienky boja a jedinečnosti, odleteli..

Nie ďaleko však, len na najbližší strom,

bohužiaľ, ani lístok nepohne sa na ňom.

A mojím strachom je, že nepohnem sa ani ja.

Že už nebudem tou, ktorou som bývala.

Že tá osoba viac neexistuje,

že už nepíše si svojho života scenáre

a na strome, nepohnú sa ani len tie konáre.