Even if you win, you're still a rat.

        ,,Dnes nie, Michael,“ odtláčala som ho od seba. Pach škótskej mi nechutne vrážal do nosa a ja som vedela, že na druhý deň budem mať všetky veci napáchnuté od alkoholu a cigariet. Nebola by to žiadna zmena, ale aj tak som to nenávidela.

,,Gaale, neser sa, dnes to vážne potrebujem,“ zafunel mi do ucha. V preklade: Už dlho som netrtkal a ty si opäť po ruke. Predstavme sa, nech už ten úvod máme za sebou. Som Gaale. Ten celkom pekný, no momentálne strašne opitý a zhúlený chlapec, ktorý sa mi snaží rukami vliezť pod tričko je Michael. Michael a ja sme sa spoznali pred 8 mesiacmi, na koncerte
Of Mice&Men, kde som bola s najlepším kamarátom. Daniel bol o 3 roky starší a bol mi ako brat. Slovo bol som použila, pretože sa pred 6 mesiacmi zabil. Bez rozlúčky či aspoň náznaku. Počas rozhovoru jeho staršej sestry a rodičov som vtrhla do domu, ako som to robila bežne. Keď som zachytila slová, ako pohreb, kar a podobne, spýtala som sa o čo ide. Koniec koncov zaujímalo ma všetko čo sa dialo v Danielovom živote. Chvíľu otáľali, no potom to vyklopili. Daniel si pravdepodobne požičal pištoľ nejakého kamaráta a zastrelil sa. Hlaveň zbrane v ústach a nulová šanca na prežitie. 

        Vedela som, že pištoľ má od Deana. Vedela som aj to, že Dean ju mal na čierno, takže nebola možnosť, ako to zistiť. A tým pádom sa nikto ničomu nedopátral. Nezistilo sa, prečo to urobil. Nezistili, koho bola zbraň, ktorú použil. Ani len ja som nebola o nič múdrejšia ako jeho rodičia. Nič nepovedal a tak tu všetkých nechal napospas ich myšlienkam. Zabil sa kvôli mne? Urobil som niečo, čo ho zlomilo? Mohla som mu pomôcť? Ako som povedala, nikto nezistili odpovede na tieto otázky. Keďže bol môj „veľký brat“, netrvalo dlho a padla som do veľkých sračiek. Sračiek, ktorých súčasťou bol aj Michael. V porovnaní s ním som na tom bola podstatne dobre. Michael bol zahrabaní vo veľkom svinstve. Nikdy som sa nespýtala na konkrétne veci, stačilo mi, keď mi pohľad padol na jeho ruky, dopichané na žilách. V živote som nič tvrdé nebrala. Tráva síce bola môj verný spoločník no na nič iné som nemala odvahu. A možno to bolo tým, lebo som vedela, že keby do toho padnem ešte hlbšie, už by som sa z toho nevymotala. Nikdy. Michaelova pomoc so zháňaním sa premenila na občasné sexuálne hrátky. Ja som bola sama, on bol sám a nevyzeralo to nádejne ani pre jednu stranu. A tak jedného večera, keď sme zhúlení sedeli na verande chatky jeho rodičov, padol ortieľ. Vyspime sa spolu. Alebo sme boli takí zhúlení, alebo neviem čo, ale nič si z tej noci nepamätám. O skutočnosti, že sa to stalo, ma presvedčil len použitý kondóm odhodený vedľa na dreve a moje oblečenie. A odvtedy, netuším ako, sme spolu čas od času spali. Keď sme boli čistí, sex sám o sebe nebol zlý. Rozhodne to bolo spestrenie po pár rokoch. No dnes,.. dnes som vážne nemala náladu. A Michael to očividne nevedel alebo nechcel pochopiť.

,,Vnímaš ma?“ Drgla som doňho a konečne na mňa uprel zrak.

,,Hmmm?“

,,Dnes-ti-nedám,“ vyslovovala som pomaly, aby ma pochopil. Vďaka Bohu, pochopil. Protestne zahučal a ľahol si na deku.

,,Hlupaňa,“ zlostne vypľul, pozbieral si veci a nechal ma ležať na starej vŕzgajúcej podlahe v chatke. A ja som sa tak naozaj cítila. V košeli som našla malé brko, takže o chvíľu to nebolo až také zlé. Deku som nechala na mieste a šla som domov. 

         Bolo pol 2 v noci, z piatka na sobotu a v izbe rodičov sa ešte svietilo.

,,Shit,“ uniklo mi z úst, keď sa mi ruka zošmykla z kľučky a kľučka vydala hlasný kovový zvuk. S vedomím že som na seba už aj ta upozornila, otvorila som dvere a ocitla som sa tvárou v tvár otca.

,,Vieš koľko je do pekla hodín?!“ Zafunel mi do tváre. Jeho oči metali blesky a ja som vedela, že je zle.

,,Veľa?“ Spýtala som sa s pohľadom nevinne upretým naňho.

*plesk* Ani neviem ako rýchlo a vlepil mi facku. Cítila som ju ešte skôr ako začala štípať.

,,Mám po krk týchto tvojich excesov! Večne chodíš domov neskoro, zhúlená alebo jednoducho úplne mimo! A mňa ani mamu to jednoducho už nebaví! Padaj do kúpeľne, na stolíku máš pásky, vieš čo s tým máš robiť!“ Potupujúco som sa šuchtala do kúpeľne. Vedela som, čo tam je a vedela som aj to, ako to skončí. Pásky, ktoré po zreagovaní s močom ukážu, či telo obsahuje nejakú nelegálnu drogu. A opäť budú pozitívne. Už po tretí krát. Otec ani nečakal na dovolenie a vtrhol do kúpeľne za mnou. Zobral mi pásik z ruky a pozrel sa naň. Všetok hnev a zlosť z neho razom vyprchali. Do očí sa mu vkradol smútok a sklamanie, ktoré tam už dlhú dobu boli ukryté. Ale to som ja nemohla vidieť. Jakmile zbadal pásky, otočil sa a vyšiel z miestnosti. Počula som ako s niekým telefonuje, ale neprikladala som tomu veľkú dôležitosť  a tak som potichu šla do svojej izby. Nemala som od izby kľúč a tak som sa len snažila čo najlepšie zabarikádovať dvere. Mala som v tom slušnú prax, keďže som to robila od svojich 14 rokov. Hodila som sa na posteľ, medzi všetky vankúše a prikrývky, ktoré som tam mala. Čierne kraťase sa mi vyhrnuli a spod nich vykukli slabo viditeľné jazvy. Bleskovo som odvrátila pohľad a zovrela pery. Sľúbila som Danielovi, že to už nebudem robiť.

Ale Daniel tu už nie je, šepkala mi hlava.

Trpel by, keby vedel, že to zase robím.

To nikoho nezaujíma!

Nebudem-...

         ,,Zbaľ si veci,“ dobil sa mi do izby otec.

,,Prosím?!“ Spýtala som sa zaskočene a rýchlo som si sťahovala kraťase čo najnižšie.

,,Len sa zbaľ,“ hlesol. Netuším prečo, ale bez slova som ho ten večer poslúchla. Zbalila som si veci do mojej starej táborovej tašky a len tak som sedela na posteli. Nevedela som, čo moji rodičia vymysleli. Netuším, kam pôjdeme, ani čo tam budem robiť. Ale vedela som, že to nebude príjemná skúsenosť.

,,Gaale,“ prišla do izby moja mama. ,,Pôjdeš za starou mamou do Sheffieldu.“

,,Prečo?“

,,Trochu si odpočinúť,“ pokrčila ramenami. A mne to v tej chvíli doplo. Sheffield bolo síce miesto, kde žila moja babka, ale neďaleko neho sa pred 4 rokmi zriadilo sanatórium pre problémové deti. A presne tam som mala nemierené. Cítila som to.